| |
Je to
zaujímavé alebo azda príznačné; aby sme sa niečo dozvedeli o tvári Bratislavy,
na to k nám museli pricestovať cudzinci.
Arabský cestovateľ Abú Hámid-al Andalusí napísal, že v polovici 12.storočia bolo
v Uhorsku 78 miest. Jeho súčasník, sicílsky Arab al Idrísí, autor najstaršieho
zemepisu sveta (uverejnil ho z mapami), niektoré poznal, medzi nimi
pravdepodobne aj Bratislavu, čo, pravda treba brať s veľkou rezervou, lebo jeho
pohľad je veľmi nepresný. Čechy delí na dvoje, na západnú Boemiu s mestom Masla
a východnú Noemiu s hlavným mestom Ostrigoumom. Noemia susedí s Onkariou, čo by
malo byť Uhorsko, na západe s Akvilejou a Bavosrkom. Nitru opisuje ako dlhé
mesto na rovine s vinicami a úrodnou pôdou. Pozná aj mesto Schebrouna,
pravdepodobne Brno. 80 míľ na juh od Schebrouny a 40 míľ na západ od Ostrigoumu
kladie na Dunaj mesto Buzána alebo aj Bassan, čo by mala byť Bratislava s názvom
odvodeným od slovanského Possen, Posan, Pozon, Poson, Busonium, Bozonium alebo
podobne. Idrísí píše, že je stredne veľkým mestom s domami tesne vedľa seba,
bohatým na potraviny, čím asi myslel veľké trhy. Taká charakteristika je napokon
logická, lebo najstaršími informátormi zemepiscov boli vojaci a obchodníci. Je
to málo a pritom strašne veľa, lebo podľa tejto informácie by mala mať
Bratislava už v polovici 12. storočia ulice a medzinárodne navštevované
trhoviská. Táto informácia sa však často spochybňuje, čo nie je napokon problém
vzhľadom na Idrísího neúplné znalosti.
Znalec a milovník Bratislavy V. Mencl predpokladal, že Bratislava vyrástla na
zelenej lúke, lebo niekdajší rímsky tábor už dávno nebolo ani vidieť. Tvrdil, že
mesto vzniklo na križovatke obchodných ciest, ktoré sa dodnes zachovali v jeho
pôdoryse. Nitrianska cesta ako Dlhá (Panská) ulica, olomoucká ako Ventúrska a
Michalská ulica. Cesty rozdelili mesto na dve časti; západnú s cirkevnou
zástavbou okolo kostola najsvätejšieho Spasiteľa (v miestach dnešného dómu) a
východnú s trhom a radnicou.
Začínajú sa síce objavovať prvé písomné pramene, ale sú rovnako skúpe na
podrobnejšie informácie, o to väčšmi, že sa ich zachovalo ako šafranu. Uvádza
sa, že z 10. storočia jestvuje o Bratislave jediný písomný doklad, z 11. storočia
je ich 20, z 12. 30 a iba z 13. storočia narástol ich počet na 300.
ZDROJ: Zlatá kniha
Bratislavy, P.Dvořák
|
|
