|
Matej sa dal korunovať za uhorského kráľa so
súhlasom uhorského snemu 19. novembra 1608. Bolo to v nepokojnom období, keď
pre neschopnú Rudolfovu vládu vznikli vážne nepokoje v Čechách, v Rakúsku aj
v Uhorsku. V Uhorsku zvíťazil nad kráľovskou stranou Štefan Bocskay so
svojimi stúpencami, povstalcami. V takej situácii musel Rudolf II. vydať
uhorskú korunu Matejovi. Už 12. júna 1608 ju preniesli z cisárskej
klenotnice do Kaplnky svätého Víta na Pražskom hrade. Tam ju o niekoľko dní
slávnostne odovzdali tristočlennej delegácii uhorských magnátov a
šľachticov. Na Rudolfovu žiadosť viezli potom korunu a ostatné korunovačné
insígnie pražskými ulicami v honosnom koči, ktorý ťahalo šesť bielych koní.
Koč sprevádzali aj české a nemecké jednotky. Klenoty previetli do Matejovho
tábora za Prahou, kde ich kardinál Dietrichstein vystavil na obdiv v
prepychovom, vopred pripravenom stane zo zeleného plátna. Až potom ich
odviezli do Prešporku.
Matej prišiel z Viedne do Uhorska 21. septembra. Na hraniciach ho čakalo a
privítalo nídherne vystrojené zemianske bandérium. Pod vedením Juraja Thurzu
sa tu zhromaždilo až desaťtisíc mužov. Panovníka v krajine privítal
kvetnatým latinským príhovorom Mikuláš Istvánffy, vtedajší zástupca
krajinského palatína. Pri vstupe na dunajský most vítal Mateja ešte aj
uhorský prímas arcibiskup František Forgách.
Nemecké, rakúske a české jednotky, ktoré sprevádzali kráľa z Viedne, sa
ubytovali na pravom v táboroch brehu Dunaja, uhorské vojsko s ním prešlo cez
most a rozložilo sa pred mestskými hradbami a v podhradí. Sám Matej s
príbuznými a družinou sa ubytovali na hrade, kde bola uložená aj koruna.
Korunovaniu predchádzalo zasadnutie korunovačného snemu, ktorý využil
oslabenú pozíciu nastávajúceho kráľa a pri tejto príležitosti vytvril novú
stavovskú ústavu.
Korunovácia, ktorá bývala v minulosti vecou medzinárodnej reprezentácie, sa
stala vecou uhorského "národa". Ulice, kadiaľ mal kráľ po korunovaní
prechádzať, nepotiahli načerveno ako doteraz, ale použili trojfarebné súkno
vo farbách uhorskej zástavy. Kordón pri vítaní panovníka a špalier
korunovačného sprievodu tvorila odteraz ozbrojená garda prešporských
mešťanov.
Na korunovačnom obrade a na katolíckej omši sa, prirodzene, zúčastnili aj
protestanti. Palatín Štefan Iiiésházy sa prítomných opýtal, či chcú Mateja
za Kráľa. Korunu mu však ako evanjelik na hlavu klásť nesmel, preto pri
tomto úkone prímasovi arcibiskupovi asistoval iný biskup.
Po korunovaní v dóme, po pasovaní rytierov Zlatej ostrohy v Kostole Panny
Márie pri kláštore františkánov, po zložení prísahy pred Michalskou bránou a
po akte na korunovačnom kopčeku bola v slávnostnej sieni hradu pripravená
korunovačná hostina. Vo vedľajších sieňach hradného paláca bola pripravená
hostina na siedmich stoloch. Pre ľud na uliciach upiekli na ražňoch šesť
volov a na pitie pripravili šesťdesiat okovov vína. Hajdúsi dostali ďalších
sto okovov vína a štyri upečené voly. Pri rozoberaní
súkna sa strhla taká zvada, že mnohým ľuďom poodrezávali prsty, ba aj celé
ruky. Niektorých ušliapali alebo aj zabili. Medzi ľudí v uliciach
rozhadzovali peniaze a pamätné žetóny.
Súčasťou korunovačnej slávnosti boli opäť rytierske turnaje a ohňostroje. Na
Dunaji sa uskutočnila aj hraná námorná bitka.
Na začiatku 17. storočia sa objavila ešte
jedna "uhorská" kráľovská koruna. Dostal ju od tureckého sultána Achmeda I.
v roku 1605 Štefan Bocskay, aby sa ňou dal korunovať za nezávislého
uhorského kráľa. Jeho kráľovstvo malo byť v Sedmohradsku, čo bola len časť
uhorského kráľovstva. Bocskaya roku 1606 prinútili dohodnúť sa s matejom,
preto sa tureckou korunou korunovať nedal. Roku 1610 sa koruna dostala do
rúk palatínovi Jurajovi Thurzovi, ktorý ju odovzdal kráľovi Matejovi. Dodnes
je táto turecká "pohanská" koruna, doplnená len malým krížikom, uložená ako
vzácny historický doklad vo viedenskej cisárskej klenotnici.
Zdroj: Štefan
Holčík, Korunovačné slávnosti
Fotogaléria
Korunovačných Slávností 2006 - photos by Peter Paulik © 2006
|
